Společnost

Aj keď nemám moc vybrať si, odkiaľ pochádzam, môžem si zvoliť, kam odtiaľ pôjdem

Slovenská modelka Barbora Brušková, kterou můžete znát ze stránek a titulní strany Vogue Czechoslovakia, přehlídek Giorgio Armani, Maison Margiela, Schiaparelli, Hermès a dalších, píše básničky. A teď také deník ze svého australského dobrodružství. Exkluzivně pro Vogue.cz. 
Foto: Barbora Brušková
„Jednu oat flat white?“ volá na mňa barista Tom, keď vchádzam do svojej obľúbenej kaviarne na Bondi. S úsmevom pritakávam a cítim sa ako v béčkovom americkom filme. Počkať, nie! Čo to táram, v áčkovom austrálskom.
Austrália je niekedy naozaj ako z filmu. Takého, že ho nechcete nikdy dopozerať. Nechcete, aby skončil, lebo viete, že vás po titulkoch čaká realita, a nie vystrihnuté nevydarené scénky. Realita je tu ako sen. Snívam, aj keď bdiem, snívam, aj keď sa každý deň budím o 5.30 na škriekanie vtákov. Ale aj to tým farebným stvoreniam odpustím. Aspoň mám viac času užívať si tento sen. Viac času na ranné prechádzky pri oceáne. A možno mám občas aj kruhy pod očami, ale tie odpustím sama sebe. A na tie odporúčam korektor pen YSL a hydrogélové očné masky Envy. A nesmiem zabudnúť na austrálske SPF. Ako by povedala beauty guru Cindy — UV ochrana je najlepšia prevencia proti starnutiu, a kto dnes nechce vyzerať fresh? Najviac ma zaujali značky Standard Procedure, Ultra Violette, Alpha-H a nový opaľovací krém Aesop. Ich dizajnové butiky nájdete takmer na každom rohu. Ďalšia výhoda života v Austrálii.

Paríž vs Austrália

Ľudia tu vstávajú skoro, aby si využili deň naplno. V Paríži som zvyknutá chodiť na večeru o deviatej večer. Teraz sa o tom čase chystám do postele. Austrálčania milujú čas strávený vonku, rovnako ako milujú prírodu, ktorá je úzko spätá s históriou krajiny. Neviem, či je to neustálym prílevom slnečných lúčov a oceánskym vzduchom, ale vďaka nim dennodenne zažívam prirodzenú pozitívnu energiu, vďaka ktorej sa tu cítim naozaj dobre. Pláž preplnená plavcami, surfermi a bežcami pri východe slnka ma motivuje tiež nasledovať toto životné nastavenie. Už nikdy nebudem vnímať svet ako predtým. Aj keď sa v budúcnosti ocitnem na inom mieste, vždy sa budem pýtať, ako by sa v tej-ktorej situácii zachovali ľudia v Austrálii alebo čo by som robila, keby som bola tam. Sľubujem si, že aj po tisíci raz budem milá na našu pani poštárku, ktorá asi opäť nemá svoj deň. Ja sa však budem snažiť jej ho rozradostniť.
Prečo je vlastne táto krajina taká iná? Zamýšľam sa nad tým, odkedy som sem prišla. Vytvorila som si teóriu troch bodov, ktorými sa líši od iných miest vo svete. Prvý, celkom kľúčový je, že Austrália je veľký ostrov. Mám tu silný pocit života v bubline. Čo môže byť na jednej strane zlé, lebo tu žijeme v tak trochu skreslenej realite, ktorá môže niekomu prekážať, no aj dobré, lebo sama som si na to veľmi rýchlo zvykla.
Sme tu tak ďaleko od všetkého, že aj ja som sa prestala zaoberať svetovými problémami, ktoré, bohužiaľ, aj tak neovplyvním. Priznám sa, že namiesto podcastu o politickom dianí na Slovensku si radšej sadnem k oceánu a počúvam šum vĺn. Nechcem sa zahlcovať negatívnymi informáciami. Už nepotrebujem meniť celý svet, stačí, ak budem spokojná s tým svojím. Ďalším pozitívnym aspektom je skutočnosť, že pokiaľ neberieme do úvahy pôvodné domorodé obyvateľstvo, austrálska populácia je veľmi mladá.

Starý národ, mladá kultúra

Je to taký mix všetkého možného. Kozmopolitný, no pritom veľmi intímny. Hneď som sa tu cítila prijímaná, možno oveľa viac ako inde vo svete. Nikto nikoho nerieši, každý si žije svoj vlastný život, hľadí na to svoje, no zároveň v symbióze s ostatnými. Čo tiež trochu súvisí s tretím bodom, a to s úctou k austrálskym domorodcom — k „indigenous people“. Patria k najstarším národom na svete. Tu v Austrálii sa kladie veľký dôraz na to, aby boli rešpektovaní rovnako ako všetci ostatní, rovnako ako akékoľvek menšiny. Môžem tu byť, kýmkoľvek chcem. Hlavne sama sebou.
Nemôžem si vybrať, kde sa narodím. Každý deň som hlboko vďačná za to, že som sa narodila a vyrastala v slobodnej a demokratickej krajine. No keby som si vybrať mohla, určite by som si zvolila život tej malej blonďavej surferky, ktorá vedela skôr plávať ako rozprávať. Darmo, narodiť sa pri oceáne je obrovská výhoda. Alebo by som sa narodila ako Mary z Tasmánie, ktorá stretla vtedajšieho princa Frederika v sydneyskom pube a teraz je z nej kráľovná Dánska. Ponúkam vám krátky zoznam svojich obľúbených miest v Sydney, možno tam aj vy narazíte na princa. A ak nie, prinajhoršom stretnete mňa.
Foto: Barbora Brušková
slnko a oceán
piesok na koži
tvoje telo a soľ
láskou oži
drinky a západy
tvoj nežný dotyk
hrejivé lúče
a cikádový tik
na pláži spolu
krásni a nahí
hladia ťa vlny
čas je tak drahý