Móda
Kunterakt zpochybňuje současný módní systém a hledá nové narativy
Jana Patočková9. 10. 2024
Kolektiv kolem Lindy Strakové a Bianky Šipecové vznikl z frustrace a je důkazem, že dlouhodobá neudržitelnost módního průmyslu se začíná stávat hnacím motorem nového přemýšlení o fashion a zkoušení nových, udržitelnějších cest.
Foto: Jakub Michal Teringa
Představte si tuny oděvního odpadu. Obrovské smetiště lidských dějin tvořené nejen tím, co my sami zkonzumujeme, ale také z nadbytku, který se častokrát ani ke koncovému spotřebiteli nedostane. Z téhle nejen pomyslné, ale velmi reálné hory textilu vyrůstají jako příslib možného budoucího fungování nápady takových lidí, jaké sdružuje platforma Kunterakt. Mladá generace multidisciplinárních tvůrců ze Slovenska se zaměřuje především na oblast merche, který bývá v kontextu módy často opomíjen jako jakýsi levoboček té „skutečné módy“. Nicméně v posledních letech jde o nedílnou součást textilního a módního průmyslu, kterou konzumujeme i my. Proč Kunterakt vznikl, jak funguje a jak nejen nad merchem uvažuje, jsem zjišťovala v rozhovoru se zakladatelkami projektu Lindou a Biankou.
Jak Kunterakt funguje a kdo tuto platformu tvoří?
Kunterakt funguje ako kolaboratívne médium aktívne v rôznych oblastiach módy. Zameriavame sa najmä na prácu s textilným odpadom po spotrebe (post-consumer textile waste), inovácie v móde a textíliách, upcycling merchu a tiež na dodávateľský reťazec. Momentálne máme sedem členov: Linda Straková (fashion innovations), Bianka Šipecová (product development), Maty Grznár (multidisciplinary artist), Dária Skalická (product management), Svetlana Pešadíková (project management), Michaela Stanová (fashion design) a Dean Šranko (architecture).
Jak váš projekt vznikl?
Projekt sa zrodil z frustrácie, ktorú sme s Biankou prežívali v súvislosti s módnym priemyslom. Obe v ňom pracujeme posledných desať rokov a už nás unavovala jeho nefunkčnosť. Počas kovidu sme sa na Kunterakte mohli zabávať, skúšať všetky nezmysly, na ktoré sme mali náladu, a nebrať to vážne. Postupne sa z Kunteraktu stal svet, do ktorého vstúpili ďalší ľudia a tí teraz tvoria plnohodnotnú súčasť tímu v Bratislave.
Foto: Karin Golisova
Sdružujete jen oděvní návrháře, nebo i lidi z jiných oborů?
Zbožňujeme interdisciplinárny prístup, keďže ani my nemáme čisto fashion design vzdelanie. Baví nás komplexnosť celého módneho systému, rôznorodé expertízy a vytváranie komunity, ktorá nám na Slovensku v oblasti módy chýbala.
Z čeho vychází vaše filozofie? Týká se neudržitelnosti módního průmyslu obecně, nebo jste zaměření pouze na neekologické aspekty produkce merche?
Ak by sme mali filozofiu Kunteraktu kategorizovať podľa módnych teórií, najviac nás ovplyvnili antifashion hnutia, ktoré spochybňovali fungovanie módneho systému. Zároveň vnímame koncept end of fashion, opisujúci súčasný stav priemyslu a neistotu, ktorá sa do neho priamo premieta. Neudržateľnosť módy považujeme za problém, ktorý nie je možné vyriešiť bežnými zásahmi v dodávateľskom reťazci, a preto hľadáme rôzne kontaktné body systémových zmien. Jedným z týchto bodov bolo aj zameranie sa na merch. Vďaka možnosti pracovať približne osem rokov na merchandise festivalu Flaam sme si prirodzene začali klásť otázky o výrobe merchu a experimentovať s jeho spracovaním.
Co vás v oblasti merche zajímá a proč by to mělo být něco, čemu věnovat pozornost?
Merch je často prehliadaná časť textilného priemyslu, niekedy braná ako nadávka, no je prirodzene prepojený s komunitami, kultúrnym segmentom a príjmy z jeho predaja často smerujú na priamu podporu tvorcov, čo je pre nás veľmi dôležité hlavne v kontexte slovensko-českej scény. Napriek tomu, že spoločnosť postupne tlačí na dôkladnejšiu kontrolu a reguláciu dodávateľských reťazcov pri módnych značkách, udržateľná a cirkulárna výroba merchu je často prehliadaná. Väčšinou je to preto, že aj keď majú festival alebo kapela silné témy a hodnoty, ktoré komunikujú, je zložité ich premietnuť do propagačného produktu. Napríklad Central Saint Martins ako súčasť University of the Arts London má napriek tomu, že je autoritou v oblasti udržateľnej módy, merch, ktorý je vyrobený bežným lineárnym spôsobom, bez certifikácií a v nízkej kvalite. Týmto sa limitujú možnosti jeho znovuvyužitia a po známkach opotrebovania skončí ako odpad.
Foto: Lena Gallovicova
Lena Gallovicova
Na webu máte rozsáhlý manuál tzv. cirkulárního merche. Dal by se váš přístup nějak stručně shrnout?
Linda: Manuál som vytvorila vďaka pomoci Fondu na podporu umenia. Zameriava sa na znalostnú medzeru, ktorá často existuje pri výrobe reklamných predmetov a ukazuje rôzne prístupy, či už radikálnejšie alebo pozvoľnejšie, ako implementovať cirkulárne prístupy pri výrobe a kastomizácii odevu. Pracuje s dátami a prípadovými štúdiami pozbieranými počas troch rokov na festivaloch Flaam, Pohoda a Next.
Zmiňujete festival Pohoda. Jak vypadá příprava a výsledek takové konkrétní spolupráce?
Na Pohodu chodíme už viac než desať rokov, takže dobre rozumieme hodnotám a prístupu jej organizátorov. Na vývoji merchu sme z ich tímu spolupracovali s grafickým dizajnérom Jozefom Sklenkom a spoločne definovali kategórie, ktoré by mohli byť dobre predajné aj v kontexte festivalu. Najzložitejšou časťou bolo nastavenie výrobného reťazca a škálovateľnosť výroby. Vďaka spolupráci s triediacim centrom textilu Humana sa nám podarilo vytvoriť tristo kusov odevu, ktorý pomohol nahradiť predaje bežne lineárne vyrobeného merchu.
Vytvořili jste také limitku merche pro kapelu Berlin Manson. Jak došlo k tomuto spojení?
Frontman kapely Berlin Manson Adam Dragun vyhlásil: „Kunterakt je moja obľúbená značka. Keby ma mal niekto obliekať, tak to budú práve oni.“ A potom sme si povedali, prečo spolu nespravíme merch? Takže to prebehlo celkom prirodzene a limitku sme nazvali I Hate Berlin Manson. Oblečenie vzniklo aj ako kolaborácia s fotografkou Karinou Golisovou, ktorá sa dlhodobo venuje dokumentovaniu komunít. Jej fotky z koncertov Berlin Manson boli spojené s vyberanými akademickými textami, ktoré vystihovali spoločný prístup. Ako zdroj textilu nás podporilo Merch You – tí dodali deadstock tričká, ktoré už nespĺňali veľkostné minimá. Podarilo sa nám vypredať dve limitované edície.
Foto: Jakub Michal Teringa
Pohoda
Kde hledáte primární materiálové zdroje?
Kľúčová je pre nás dlhodobá spolupráca so zariadeniami na triedenie textilu, ako je napríklad Humana. Vďaka tejto spolupráci máme možnosť zadávať parametre triedenia textilu. Občas sa však cítime aj ako módni smetiari. Často sa nám ozvú organizácie, keď majú prebytočný textil, deadstock chcú nejako znovu využiť, prípadne hľadajú ďalšie produktové riešenia.
Pořádáte také workshopy. Jak takový workshop vypadá, kdo se může přihlásit a co si nakonec odnese?
S podporou Bratislavskej platformy mladých sme vytvorili sériu bezplatných workshopov pre ľudí, ktorých zaujíma módny priemysel. Hlavnými témami boli cirkulárna móda, výrobné reťazce a módny systém. Vďaka tomu, že účastníci mali rôzne odborné znalosti a pohľady na módu, vznikali počas nich skvelé diskusie a spolupráce. Teší nás, že sa aj v Bratislave rodí komunita, ktorá sa venuje takýmto témam.
Chystáte v dohledné době nějaký workshop, a pakliže ano, kde a kdy?
Momentálne spolupracujeme s rôznymi subjektmi v Bratislave a Prahe, takže je možné, že sa uskutoční aj workshop alebo diskusia. Spolupráca väčšinou vzniká veľmi spontánne prepojením s tvorcami alebo platformami: buď ich oslovíme my, alebo oni nás.
Foto: Karina Golisova
Existuje podle vás v módním průmyslu skutečně udržitelná cesta?
Aj keď produkty postupne začínajú spĺňať podmienky trvalo udržateľného rozvoja a uskutočňuje sa veľa výskumu a implementácií inovácií, stále sa na módu môžeme pozerať cez kritériá cirkularity alebo regeneratívnosti, ku ktorým sa ako odvetvie nepribližujeme. Za nás dáva v tomto bode zmysel pracovať len s textilným odpadom a snažiť sa nastaviť dodávateľský reťazec, ktorý cielene podporuje jeho účastníkov.
Co je to cirkulární móda a jak se liší od regenerativní módy?
Cirkulárna móda sa zameriava na efektívne hospodárenie s materiálmi a odpadovými tokmi, zatiaľ čo regeneratívna móda sa sústredí na obnovu a zlepšenie ekosystémov a spoločností, čím usiluje o väčší pozitívny dopad na planétu a ľudí. Cirkulárna móda sa teda viac orientuje na minimalizáciu škôd, zatiaľ čo regeneratívna móda sa snaží vytvárať prospech a hodnotu pre všetkých zúčastnených.
Vivienne Westwood mimo jiné tvrdila, že když nemáte na to si její módu koupit, můžete si ji udělat. Poskytovala dokonce i návody, jak si konkrétní kousky vyrobit. Je to něco, s čím souzníte?
Úplne súhlasíme s open source prístupom k móde, ktorý môže byť cestou von z vnímania módy ako niečoho exkluzívneho.
Kde lze vaše věci pořídit?
Prezentujeme a predávame ich na našom Instagrame. Nepracujeme s pravidelným kalendárom ako iné značky alebo platformy, keďže náš prístup je veľmi spontánny a závisí od projektu, na ktorom momentálne pracujeme. Väčšinou vytvárame limitované kolekcie. Môžete si ich kúpiť aj na jednom z pop-up eventov v Prahe, Brne alebo Bratislave. Informácie o nich čoskoro zverejníme na našom Instagrame. V najbližších mesiacoch by sme chceli dokončiť našu vizuálnu identitu a web.
1 / 13
Foto: Adriaan Kriska
