Modelka uviaznutá na ostrove a stretnutie s drakmi

Rušné Bali som vymenila za miniostrovy Gili, konkrétne ten najväčší z troch. Ostrov, ktorý prejdem po obvode pešo za menej než hodinu. Bez áut, hluku, stačí len kráčať a užívať si krásy krištáľovo čistej vody a bieleho piesku. Únik pre každého, kto hľadá pokoj a jednoduchosť. Tak to aj chvíľu vyzeralo, kým mi na recepcii nepovedali, že všetky speed boaty z ostrova boli pre zlé počasie až do odvolania zrušené.

Nuž, topiaci sa aj slamky chytá (bohužiaľ, aj tu ich všade pláva príliš veľa) a keďže nadväzujúce plány nepustili, nebola iná možnosť, len absolvovať najskôr hodinovú cestu rozheganým, skoro sa potápajúcim člnom na Lombok, následne dve hodiny v takmer nepojazdnom autobuse cez džungľu a nakoniec ešte trajekt, ktorému to z pôvodných štyroch hodín trvalo vyše osem! Počasie verzus modelka 1:0, ale aj tak som vďačná za lekcie pokory a schopnosť prispôsobiť sa výzvam. A hoci to mali byť dva dni oddychu, ktoré sa premenili na boj o prežitie, odchádzam obohatená o zážitky a s posilnenou osobnosťou. A putujem ďalej.

Indonéziu tvorí viac než 17-tisíc ostrovov a ja som si vybrala možno menej známe, ale rovnako fascinujúce Komodské ostrovy. Divoká príroda poskytuje domov majestátnym stvoreniam. Žijú tu poslední potomkovia dinosaurov, takže zapínam survivor mood, ako udržať pokoj, keď len pár metrov odo mňa prechádza predátor z dávnej doby. Drak (vedecký názov varan komodský) verzus modelka 0:1. Práve tieto okamihy ma naplnili rešpektom a obdivom k našej prírode – už viem, ako sa cítili herci z Jurského parku. Vidieť najväčšieho žijúceho plaza na svete? Odfajknuté.

Moja komfortná zóna sa značne rozšírila. Naučila som sa dôležité veci: po prvé, nikdy nechoď do prírody bez klobúka (odporúčam Patagoniu – som eko a zároveň fresh) a po druhé, ten drak ma naozaj mohol napadnúť a celú zaživa zožrať. Aj taká je krása v divočine.

Celá táto expedícia ma naučila viac o mojej odvahe a prežití, než som si kedy myslela, že je možné. Mám nové znalosti o prírode, o ľudstve, o sebe. Ukázala mi, že aj svet módy a divočina môžu mať veľa spoločného. Oboje je tak trochu o objavovaní a hraniciach, ktoré som ochotná posúvať. Napokon, ak dokážem čeliť šialenému tempu módneho priemyslu, prečo by som nedokázala čeliť drakom?

Faktom zostáva, že skutočné dobrodružstvo prichádza často v najnečakanejších podobách. Mohla by som ešte písať o ďalších miestach a zážitkoch, ktoré mi tento výlet ponúkol, no treba sa pohnúť ďalej. Rýchla zastávka v Jakarte – potápajúcom sa meste, ktoré pulzovalo energiou, bola fajn, no ja som počas cesty domov aj tak premýšľala nad chvíľami strávenými na pobrežiach, v kráteroch, v džungli. Na miestach, kde som našla kúsok seba, ktorý zostane navždy spojený s divočinou Indonézie, ale aj mojou vlastnou.

Táto cesta mi dala viac než len fotografie na Instagram. Dala mi nový pohľad na svet a moje miesto v ňom. A napriek všetkým prekážkam a nečakaným výzvam som úspešne absolvovala test schopnosti prispôsobiť sa a rešpektovať svet taký odlišný od toho, v ktorom žijem. A že ten môj svet nie je zlý. Práve naopak, je výborný!