Cestování
Staré dobré Vysoké Tatry: Modelkin výstup z komfortnej zóny na všetky vysokohorské chaty
Barbora Brušková28. 11. 2024
Príroda je pre mňa liekom, ktorý zahojí telo i dušu. V nej sa spájam s niečím väčším, než som ja sama. Nuž a súčasťou prírody sme vlastne my všetci. Sme článok v obrovskom celku a ak sa rozhodneme prekonať vlastné hranice, otvoria sa nám nové perspektívy. Presne to som urobila – prekonala svoje ja a našla nové prepojenie. So svetom okolo seba, ale hlavne sama so sebou. Kde? V našich slovenských horách, vo Vysokých Tatrách, kde som zažívala únavu a zároveň uspokojenie, adrenalín aj strach, no hlavne obrovský pokoj.
Foto: Barbora Brušková
Trinásť vysokohorských chát som tento rok zdolala za osem dní a v šiestich som dokonca prespala. Sú nádherné a magické. Neponúkajú síce päťhviezdičkový servis, na raňajky šampanské a niektoré dokonca ani len sprchu, ale aj tak sú jedinečné. Takýto výlet som dopredu neplánovala. Začalo to nenápadne, výstupom na Chatu pod Rysmi, položenú najvyššie zo všetkých. Večer bez signálu a s vybitým mobilom som zrazu pocítila úplnú slobodu. Pri svetle petrolejky a varenom víne som si položila otázku, čo mi bráni navštíviť takto všetky chaty? V tej chvíli sa zrodil nápad a pár dní nato sa tento sen stal skutočnosťou. A kedy sa z obyčajného turistu stáva dobrodruh? Vtedy, keď v horách nestrávi iba deň, ale aj noc.
Ak by ste sa ma spýtali, ktorá chata bola najkomfortnejšia alebo aká túra najnáročnejšia, nevedela by som odpovedať. Každá skala má svoj príbeh a každé miesto svoje čaro a atmosféru. Každý deň strávený v horách bol pre mňa tak trochu únikom z reality a mestského života, ktorý som potom dokázala vnímať intenzívnejšie a možno ho aj viac oceniť. Pri každom kroku som sa vracala k pocitu, že luxus sa meria intenzitou zážitkov, a tie mi žiaden „room service“ nenahradí.
Tieto výstupy pre mňa znamenali viac než len fyzickú výzvu. Nešlo iba o zdolávanie horských vrcholov a štítov, ale aj o prekonávanie vlastných hraníc. Nachádzala som pokoj tam, kde sa divokosť prírody stretáva s mojím vnútorným tichom. Z Vysokých Tatier si tak odnášam nielen spomienky, ale aj pocit, že skutočné dobrodružstvo na mňa čaká práve tam, kde sa rozhodnem vystúpiť z komfortnej zóny.
A pre tých, čo preferujú menej náročné zážitky: nebojte sa, nabudúce sa vrátim s článkom, v ktorom prinesiem tipy na wellness centrá v Bratislave. Aj ja si po týchto vysokohorských túrach zaslúžim trochu relaxu a oddychu.
Zoznam všetkých vysokohorských chát vo Vysokých Tatrách:
- Chata pod Rysmi (2250 m n. m.) je najvyššie položená chata na Slovensku. Ako jediná je otvorená len počas letnej sezóny. Je známa ikonickou latrínou s výhľadom a najjasnejšou nočnou oblohou. Pro tip: odporúčam privstať si na východ slnka.
- Téryho chata (2015 m n. m.) je druhá najvyššie položená chata. Ak chcete znieť ako ostrieľaný turista, nazývajte ju Térinka. No po guláši a pive tu asi každý vyzerá ako skúsený horal. Ešte adrenalínovejší zážitok vás čaká, ak budete pokračovať cez Priečne sedlo rovno na Zbojníčku. Ideálna cesta k totálnemu vyčerpaniu, ale aj najväčšej radosti.
- Zbojnícka chata (1960 m n. m.) obklopená nekonečnými vrcholmi je dokonalým miestom pre hľadačov ticha. Ranný východ slnka tu zmení definíciu slova ráno a vegánske kari po desaťhodinovej túre poteší tiež.
- Chata pod Soliskom (1840 m n. m.). Chodiť pešo popri lanovke? Pociťujem morálnu dilemu. V zime prídem na skialp, sľubujem. Ale západ slnka nad Kriváňom je abnormálne nenormálny, inak povedané, totálny „mountain chic“.
- Skalnatá chata (1751 m n. m.) je najmenšia vysokohorská chata v Tatrách, skrytá pod skalami – čistý tatranský minimalizmus! Ak nemáte ADHD ako ja a plánujete vyjsť na Skalnaté pleso lanovkou, je oveľa autentickejšia ako Stanica Skalnaté pleso. Čarovná!
- Sliezsky dom (1670 m n. m.) je skôr hotel, ale to neznamená, že by za ostatnými chatami zaostával. Naopak: najvyššie položený horský hotel na Slovensku sa môže pochváliť výhľadom na Gerlachovský štít, super wellnessom, ponukou gastronomických zážitkov i naturálnym vínom. Pre každého, kto chce ísť do hôr, ale na úrovni.
- Chata pri Zelenom plese (1551 m n. m.). Námaha? Minimálna. Odmena? Maximálna. Úroveň „ako-tak v prírode“ v tom najlepšom slova zmysle a pleso, čo vyzerá ako z pohľadnice.
- Chata pri Popradskom plese (1500 m n. m.) je oázou pokoja, kde ešte stále chytíte signál. Ideálna kombinácia prírody a civilizácie pre tých, čo nevedia vypnúť telefón.
- Majláthova chata (1495 m n. m.). Pokojný sused Popradského plesa, miesto pre všetkých, ktorí sa oťukávajú a chcú sa viac zblížiť s Tatrami.
- Zamkovského chata (1475 m n. m.). Super zastávka na horúcu polievku a krátky relax. Vynovená, moderná, jediný problém je, že sa vám odtiaľ už nebude chcieť odísť. Teda pokiaľ sa neponáhľate ako ja a neutekáte v noci pred medveďmi.
- Rainerova útulňa (1301 m n. m.). Najstaršia chata v Tatrách je vlastne taký „časostroj“ uprostred našich veľhôr – malý drevený domček, kde sa internet zastavil, no chatárove historky sa šíria ako lavína!
- Chata Plesnivec (1290 m n. m.). Premýšľam, či to správne slovo, ktoré vystihuje jedinú chatu v Belianskych Tatrách, je romantika, alebo osamelosť. Akoby ste sa na jednu vec dívali z rôznych pohľadov. A ten pohľad na chatu Plesnivec chce každý, ja teda určite!
- Bilíkova chata (1255 m n. m.), ľahko prístupná lanovkou, privíta každého návštevníka – aj tých vo funkčných kúskoch, ktoré možno nie sú vhodné na fashion week, ale na tatranský runway určite.
1 / 21
Foto: Barbora Brušková
Vogue
Doporučuje
Trendy
Kostkovaný kabát: excentrická volba i sázka na jistotu
Jana Patočková12. 12. 2024
Vogue Daily
All About Perfumes: Nová příloha Vogue Beauty přináší více než sto tipů na vůně pro každého
Cindy Kerberová12. 12. 2024
Vogue Leaders