Magda Vášáryová a Hana Lasicová: Kritiku musíme vediet zvládnuť

Magda Vášáryová: Musíte vedieť, čo znamenal mečiarizmus. Stále žijeme v republike, ktorú založil Mečiar a jeho nekompetentní chlapci. V roku 1997 sa Maďari, Poliaci a Česi dostali do NATO, ale my sme mali zostať klinom ruského vplyvu v strednej Európe. Poliaci si uvedomili, že to nemôžu dopustiť a aj preto som bola vo Varšave. My všetci, celý mimovládny sektor, čiže ľudia, ako ste vy, pracujúci v organizáciách, ktoré sa vôbec nezaoberali politikou, sme sa rozhodli, že sa tomu postavíme. A keď sme potom v roku 1998 do veľkej miery dopomohli Dzurindovi, aby dostal možnosť zostaviť antimečiarovskú vládu, mimovládny sektor ma požiadal, aby som kandidovala na prezidentku. 

MV: Vedela som, že prehrám.

MV: Áno, z troch dôvodov. Po prvé, politika a veci verejné má vždy zaujímali. Po druhé, vedela som, že nejaká žena musí začať rozbíjať ten sklenený strop. Veď ja som bola tretia, Iveta Radičová druhá a Zuzana Čaputová zvíťazila. A po tretie, nemohla som im povedať, že do toho nejdem. Bola to príšerná námaha, ale som rada, že som to absolvovala. 

MV: Mladí ľudia, ktorých som mala okolo seba, pracovali ako včeličky. A tie tisíce ľudí, ktoré si ma prišli vypočuť. Ale vždy sa našli skupinky žien, ktoré na mňa pokrikovali.

MV: Aby som sa vrátila do kuchyne alebo domov za svojimi plačúcimi deťmi. Najväčším nepriateľom aktívnej, ambicióznej a pôvabnej ženy je aj tak žena.

Hana Lasicová: V šoubiznise a umeleckom prostredí, kde sa pohybujem, z nejakého zvláštneho dôvodu vládnu ženy. Minule som bola na workshope, kam prišli prezentovať aj ľudia z Rakúska a boli veľmi prekvapení, že máme producentky, režisérky, že televízie vedú ženy. Boli z toho úplne hotoví, lebo u nich je oveľa silnejší patriarchát. Je to tým, že sú tieto pozície tak zle platené, že mužom za to nestoja? Neviem.

MV: My samy ho na seba vyvíjame.
HL: Ja som sa túžby po dokonalosti našťastie už dávno vzdala. Prvá otázka, ktorú dostanem pri každom rozhovore, je, ako zvládam prácu a rodinu.

HL: Pravdu, a tá je taká, že to nezvládam. Neviem zvládať domácnosť, deti, prácu, partnera, a ešte si medzitým nájsť čas na seba. Veď to sa nedá zvládať a nepoznám nikoho, kto by to zvládal. No aj tak sú všetci mojou odpoveďou zaskočení.
MV: Ja som vyrastala v úplne inej dobe. Vtedy musela žena naozaj všetko zvládnuť. Ani som nerozmýšľala nad tým, že by to mohlo byť inak.

HL: Ja som od rodičov nikdy nepočula žiadnu jedovatú, neopodstatnenú a zbytočnú kritiku, ktorá sa často dievčatám dáva. Až v dospelosti som si uvedomila, aké sme so sestrou mali šťastie, že nám doma vždy hovorili, aké sme úžasné a akí sú na nás pyšní.

MV: Ja som o sebe vždy pochybovala, ale filmové prostredie, v ktorom som bola od pätnástich rokov, mi nedovoľovalo, aby som sa tým vôbec zaoberala. Prišiel kameraman a pred všetkými povedal, že ma musí točiť z inej strany, lebo mám krivé ústa. Takéto komentáre som počúvala stále.

MV: Nič.
HL: To je tá psychická odolnosť. Nedávno som riešila konflikt v práci. Niečo sa stalo a mohla som začať plakať a ľutovať sa, ako si ma nevážia. Ale prečo by som mala? Spravila som svoju prácu najlepšie, ako som vedela, poznám svoju cenu, vážim si samu seba, takže mi môže byť jedno, čo povedia druhí. Ak som sama so sebou spokojná, nepotrebujem, aby ma niekto ocenil.
MV: Kritiku druhých musíme zvládnuť a ak je konštruktívna, mali by sme zistiť, z čoho pramení, ale nesmie sa dotknúť našej podstaty. Vybudovať si sebalásku na komplimentoch a uznaniach druhých je veľmi nebezpečné. Lebo ak ťa raz prestanú mať radi oni, prestaneš sa mať rada aj ty.
HL: Svojim dcéram stále opakujem, že zlyhanie je normálna vec. Zlyhanie je súčasť života, každý zlyháme, aj tisíckrát.
MV: Žena by mala mať otvorených viacero dverí naraz. Nie všetko staviť na jedny jediné dvere, ako to robia muži. To si nemôžeme dovoliť. Máme celkom inú zodpovednosť ako muži.
HL: Aj keď muž nechce fungovať v rodine, keď sa žena rozhodne, že tá rodina bude fungovať, tak to tak bude. On v nej ani nemusí figurovať ako aktívny člen, ale keď sa ona rozhodne, že chce rodinu udržať pokope, rodina držať bude. A naopak, keby muž akokoľvek chcel, aby rodina fungovala, ale žena to nechce, nepodarí sa mu to. Väčšina vzťahov stojí na nás. Ja ženy veľmi obdivujem a chcela by som, aby sme pri sebe viac stáli.