#VogueCSatelier: Jak se žije studentům po Doteku? Firmy tu před mladými lidmi dveře nezavírají, tvrdí Sofia Blahutová

Akciu Dotek hodnotím veľmi kladne, keďže je organizovaná študentami, jej tohtoročnú úroveň považujem za prekvapujúcu a vnímam ich každoročný posun, čo motivuje i dizajnérov a zvoláva okolitých ľudí aby akciu navštívili. Hoci to bola len jedna z mnohých príležitostí, systémy a možnosti výberu modeliek boli jedinečné. Samozrejme, keď sa blížil čas prehliadky, cítila som zvýšený tlak, ale zároveň som si uvedomovala, aká reálna táto príležitosť je. Mala som možnosť zapojiť sa do výberu modeliek, vybrať tie správne outfity a zažiť si celkové koordinovanie. Táto skúsenosť mi priniesla nový pohľad na prácu modelkami a tiež som si uvedomila, že si musím vytvoriť širšiu perspektívu pri výbere modeliek do budúcnosti. Súčasne som mala len obmedzený čas na prípravu pred prehliadkou, ale vďaka tomu, že som mala jasno v tom, čo sa od mňa očakáva, som sa necítila príliš stresovaná. Asi jediným stresujúcim momentom bolo rýchle behanie počas samotnej prehliadky, keď sme modelky usporiadali a kontrolovali, aby sme na nič nezabudli.

Stále sa hľadám a objavujem nové veci, ktoré ma bavia. Ešte úplne neviem, v čom sa cítim najviac komfortne, ale baví ma skúšať nové veci a štúdium mi umožňuje sa hľadať. V minulosti som sa venovala aj tvorbe objektov, ale teraz sa skôr sústredím na nositeľnejšie veci. Snažím sa ešte stále nájsť to, čo ma baví, a hlavne skúšať nové veci, nezostávať len v určitom štýle. Momentálne si však myslím, že každá moja práca reflektuje mňa a má svoj vlastný rukopis. Veľmi ma baví ručná práca, najmä drobné vyšívanie a podobné techniky. Počas tvorby na fashion show som sa cítila veľmi komfortne práve v oblasti potlačí, ktoré boli hlavným prvkom mojej kolekcie. Práve potlače výrazne ovplyvnili celkový charakter kolekcie a posunuli moje obzory v práci s nimi. Súčasne však práca s tlačami predstavovala aj výzvu, pretože v grafických programoch ešte nie som úplne zručná. Napriek tomu sa učím a snažím sa v tom posúvať. Narážam na tému spolupráce medzi odbormi, kde návrhár pracuje nielen s dizajnom, ale aj s materiálmi a výrobou v rámci dielenských prác. Ak sa návrh ešte nerozpracoval do konkrétneho objektu, je potrebné presne definovať situáciu a rozhodnúť o podobe kolekcie.

Myslím si, že situácia nie je taká zlá, existuje veľa odborov a firiem, ktoré sú otvorené pre spoluprácu so študentmi. Spolupráca väčšinou začína osobným kontaktom alebo prostredníctvom odporúčaní. Napríklad, ak potrebujeme informácie o tvorbe topánok alebo klobúkov, spýtame sa okolo seba, kto má s tým skúsenosti, a či by nám mohol poskytnúť niektoré informácie, v možnosti sú aj medzi ateliérové spolupráce. Mám dojem, že tieto firmy sú vždy ochotné poskytnúť aspoň nejaké vzorky materiálov, a majú k pozitívnemu prístupu voči študentom. Nemyslím si, že by úplne zavreli dvere pred mladými ľuďmi, práve naopak.

Praha je síce centrom, ale niekedy mi je ľúto, že práce, ktoré sa vytvoria, nie sú tak ocenené, ako by podľa mňa mali byť. Myslím si, že to je hlavne o tom, že ak chcete, tak sa viete dostať kamkoľvek. Je to síce niekedy náročnejšie, ale myslím si, že to ide. Samozrejme vnímam aj veľkú podporu zo stany školy, ktorá nám otvára dvere k mnohým príležitostiam sa prezentovať. Avšak každý to asi vníma tak, že celkovo Praha je viac viditeľné ako niektoré iné miesta, čo je pochopiteľné. Nemám to však nikomu za zlé a úplne to rešpektujem a chápem, nejde o boj medzi sebou, ale o vzájomnú podporu. Myslím si, že to, čo má byť viditeľné, viditeľným i je. Je dôležité sa chytiť každej príležitosti, ktorá sa objaví.

Ohľadom toho, ako sa mi žije v meste sa nemôžem sťažovať. Je to menšie mestečko a mám rada jeho kultúru a atmosféru. Život tu je pre mňa príjemný, aj keď sa občas stretávam s prekážkami. Ateliér nám poskytuje veľmi pekné priestory a zázemie, kde sa cítim ako doma. V Zlíne mám prenajatý byt, takže je to pre mňa úplne ideálne. Pomerové záležitosti ako brigády alebo nejaká práca sú pre mňa trochu ako balansovanie na hrane medzi väzňom a platením si živobytia. Myslím si, že cenovo by sme mohli zvážiť zmenu. Čo sa týka ubytovania, som veľmi spokojná, je to pomerne dostupné. Obdivujem, že študenti dokážu zvládať aj náklady na ubytovanie, školu a iné veci, a že to tu funguje pomerne dobre. Je pravda, že tu nie je až tak veľa pracovných príležitostí v obore, čo je trochu paradoxné, keďže je tu dosť firiem. Avšak časové zosúladenie toho so školou je trochu zložitejšie, ale zatiaľ to stíham. Inak si na nič nemôžem sťažovať, pretože každý musíme pracovať aby sme mohli následne investovať do našej tvorby a rozvíjať sa. Zatiaľ mi nevadí, že momentálne nepracujem v odbore, ale do budúcnosti by som to chcela určite zmeniť.

Chcem sa viac zamerať na svoju bakalársku prácu a snažiť sa ju vytvoriť čo najlepšie, či už ide o teoretickú alebo praktickú časť, prípadne pripraviť nejakú väčšiu prezentáciu bakalárskej práce. Čo sa týka mojej tvorby, plánujem sa pripravovať na magisterský stupeň a pokračovať v štúdiu i tvorbe. Uvidíme, ako to dopadne s prijímačkami.

V Zlíne, čo sa týka školy sa cítim veľmi komfortne. Mám v hlave aj tu Umprumku, ktorá otvára nové možnosti a skúsenosti, čo sa lokácie i štúdia týka. Zároveň som veľmi spokojná s naším ateliérom a miestom, kde momentálne študujem a pracujem.